V poslednom čase sme svedkami revolúcie v chápaní fungovania mozgu a jeho vzťahu k zvyšku tela v sektore univerzitnej resp. školskej medicíny. Vedci objavujú a priznávajú to, čo alternatíva pozná a s čím pracuje už dlhšie a to prepojenia medzi mozgom, cievnym systémom a imunitou. Otvárajú sa tak nové možnosti v liečbe najmä neurologických ochorení.
Dlho sa predpokladalo, že genetika je hlavným faktorom pri vzniku chorôb ako Alzheimerova choroba či skleróza multiplex. Nové výskumy ukazujú, že to nie je také jednoduché. Aj keď gény zohrávajú úlohu, značný vplyv majú faktory životného prostredia, stres, strava a stav nášho cievneho systému.
Ak si predstavíme mozog ako dobre chránenú pevnosť. Hematoencefalická bariéra, akási „hradba“ okolo mozgu, ho chráni pred škodlivými látkami v krvi. Keď sa táto bariéra poruší, do mozgu môžu prenikať krvné proteíny, ktoré tam nemajú čo robiť. Tieto proteíny, najmä jeden nazývaný fibrín, môžu spustiť zápalové procesy a poškodiť nervové bunky.
Zaujímavé je, že takéto narušenie mozgovej „hradby“ vidíme pri rôznych ochoreniach – od sklerózy multiplex cez Alzheimerovu chorobu až po následky COVID-19 (tzv. “Long Covid”). To naznačuje, že hoci tieto choroby vyzerajú na prvý pohľad odlišne, môžu mať spoločné mechanizmy vzniku.
Vedci teraz vyvíjajú nové lieky, ktoré sa zameriavajú práve na tieto spoločné mechanizmy. Napríklad, protilátka proti fibrínu by mohla pomôcť pri viacerých neurologických ochoreniach tým, že zabráni škodlivému zápalu v mozgu. Táto látka už postúpila do klinického testovania na ľuďoch.
Ďalším dôležitým objavom je, že krvné proteíny ako fibrín nielen spúšťajú zápal, ale aj bránia prirodzenej obnove mozgu. Blokujú dozrievanie buniek, ktoré by mohli opraviť poškodené nervové tkanivo. Pochopenie týchto procesov môže viesť k novým terapiám podporujúcim liečbu resp. regeneráciu mozgu.
Tieto objavy menia náš pohľad na neurologické ochorenia. Namiesto toho, aby sme ich vnímali ako oddelené choroby s rôznymi príčinami, začíname chápať, že mnohé z nich majú spoločné rysy súvisiace s poruchami cievneho systému a zápalom (čo je napr. hlavný etiologický faktor Covid-19). To otvára možnosť vyvíjať lieky, ktoré by mohli pomôcť pri viacerých ochoreniach naraz.
Budúcnosť výskumu leží v interdisciplinárnej spolupráci. Vedci z rôznych odborov – od imunológie cez neurológiu až po angiológiu – spájajú svoje sily, aby lepšie pochopili zložité vzťahy medzi mozgom, cievami a imunitným systémom. Využívajú pritom najmodernejšie technológie vrátane umelej inteligencie na analýzu obrovského množstva dát.
Hoci je pred nami ešte dlhá cesta, tieto nové objavy prinášajú nádej miliónom ľudí trpiacim neurologickými ochoreniami. Možno sa blížime k dobe, kedy bude medicína schopná nielen lepšie liečiť, ale aj predchádzať týmto závažným chorobám. Kľúčom k tomu je pochopiť, že mozog nie je izolovaný orgán, ale je úzko prepojený so zvyškom tela. Táto zmena perspektívy môže viesť k revolúcii v liečbe neurologických ochorení v nasledujúcich rokoch.
Zdroj: https://www.cell.com/cell/fulltext/S0092-8674(24)01037-7
P.S.: Pre lepšie pochopenie – vzťah medzi fibrínom a D-dimérom (oba sa dajú vyšetriť a stanoviť z krvi v ambulancii všeobecného lekára alebo špecialistu) – biochémia:
1. Fibrín: Fibrín je vláknitý proteín, ktorý hrá kľúčovú úlohu v procese zrážania krvi (koagulácie). Vzniká z fibrinogénu, ktorý je rozpustný v krvnej plazme. Keď dôjde k poraneniu cievy, enzým trombín premení fibrinogén na fibrín. Fibrínové vlákna sa spájajú a vytvárajú sieť, ktorá spolu s krvnými doštičkami tvorí krvnú zrazeninu (trombus).
2. D-dimér: D-dimér je produkt rozpadu (degradácie) fibrínu. Vzniká, keď sa fibrínová sieť v krvnej zrazenine rozpadá pôsobením enzýmu plazmínu. Tento proces sa nazýva fibrinolýza a je súčasťou prirodzeného mechanizmu rozpúšťania krvných zrazenín v tele.
Vzťah medzi fibrínom a D-dimérom – fyziológia:
1. Tvorba fibrínu: Keď sa v tele vytvorí krvná zrazenina, fibrín je hlavnou zložkou, ktorá drží zrazeninu pohromade.
2. Rozpad fibrínu: Keď telo začne rozpúšťať zrazeninu (fibrinolýza), fibrín sa rozpadá na menšie časti.
3. Vznik D-diméru: Jedným z produktov rozpadu fibrínu je D-dimér. D-dimér sa skladá z dvoch D fragmentov fibrínu spojených priečnou väzbou.
4. Diagnostický význam: Hladina D-diméru v krvi sa používa ako marker aktívnej koagulácie a fibrinolýzy. Zvýšené hladiny D-diméru môžu indikovať prítomnosť abnormálnej tvorby krvných zrazenín alebo ich rozpadu v tele.
5. Klinické využitie: Meranie hladiny D-diméru sa často používa pri diagnostike tromboembolických ochorení, ako sú hlboká žilová trombóza (DVT) alebo pľúcna embólia (PE). Normálna hladina D-diméru môže pomôcť vylúčiť tieto stavy, zatiaľ čo zvýšená hladina môže naznačovať ich prítomnosť (aj keď nie je špecifická len pre tieto ochorenia).
6. Dynamický proces: Vzťah medzi fibrínom a D-dimérom je dynamický. Keď sa v tele tvoria nové zrazeniny, vytvára sa fibrín. Súčasne môže prebiehať aj rozpad starších zrazenín, čo vedie k tvorbe D-diméru.
7. Rovnováha: Za normálnych okolností existuje v tele rovnováha medzi tvorbou fibrínu (koaguláciou) a jeho rozpadom (fibrinolýzou). Narušenie tejto rovnováhy môže viesť k rôznym patologickým stavom.
Zhrnutie: Fibrín je kľúčovou zložkou krvných zrazenín, zatiaľ čo D-dimér je produktom rozpadu fibrínu. Meranie hladiny D-diméru v krvi poskytuje informácie o aktivite koagulačného a fibrinolytického systému v tele, čo je užitočné pri diagnostike a monitorovaní rôznych tromboembolických ochorení.
P.S.2.: Základné body o fibríne a hematoencefalickej bariére (HEB).
1. Fibrín: Ako sme už spomenuli, fibrín je vláknitý proteín, ktorý vzniká z fibrinogénu počas procesu zrážania krvi. Je to relatívne veľká molekula.
2. Hematoencefalická bariéra (HEB): HEB je vysoko selektívna semipermeabilná bariéra medzi krvným obehom a mozgovým tkanivom. Jej hlavnou funkciou je chrániť mozog pred potenciálne škodlivými látkami v krvi a zároveň umožniť prechod nevyhnutných živín a kyslíka.
Otázkou je, či fibrín prechádza hematoencefalickou bariérou:
1. Za normálnych okolností:
Fibrín neprechádza cez neporušenú hematoencefalickú bariéru. HEB je navrhnutá tak, aby bránila prechodu veľkých molekúl, ako je fibrín, do mozgového tkaniva. Toto je dôležité pre ochranu mozgu pred nežiaducimi zložkami krvi a udržanie homeostázy v mozgovom tkanive.
2. Pri patologických stavoch:
Existujú však situácie, kedy sa integrita HEB môže narušiť, čo môže potenciálne umožniť prechod fibrínu (alebo jeho prekurzora fibrinogénu) do mozgového tkaniva:
a) Traumatické poranenie mozgu: Pri vážnom poranení hlavy môže dôjsť k narušeniu HEB.
b) Ischemická cievna mozgová príhoda: Nedostatočné prekrvenie môže viesť k poškodeniu HEB.
c) Zápalové procesy v mozgu: Niektoré infekcie (napr. aj Covid-19) alebo autoimunitné ochorenia môžu zvýšiť a zvyšujú priepustnosť HEB.
d) Nádory mozgu: Môžu narušiť normálnu štruktúru a funkciu HEB.
3. Výskum a zistenia:
Niektoré štúdie naznačujú, že za určitých patologických podmienok sa fibrín (alebo fibrinogén) môže dostať do mozgového tkaniva. Napríklad:
– Pri Alzheimerovej chorobe boli pozorované depozity fibrínu v mozgovom tkanive, čo naznačuje, že pri tomto ochorení môže dôjsť k narušeniu HEB.
– Pri roztrúsenej skleróze (sclerosis multiplex) sa zistilo, že fibrín môže prispievať k neurodegenerácii, čo opäť naznačuje jeho prítomnosť v mozgovom tkanive.
4. Dôsledky:
Prítomnosť fibrínu v mozgovom tkanive môže mať negatívne dôsledky. Môže prispievať k zápalu, neurodegenerácii a narušeniu normálnej funkcie neurónov.
Foto: Natasha Connell